Psíkovia nás v pondelok poobede privítali hlasným štekaním. Okrem bezmála 500 eur sme však priniesli do útulku niečo viac. Ochotu zdieľať osud tých nemých tvarí a podať "priateľskú labku".
S pani Inge, prevádzkarkou psieho útulku v Trnave, sme sa dnes videli prvýkrát. Bola úprimne rada, že sme prišli a pomohli. V útulku pracuje viac-menej zadarmo už 17 rokov. Ona ho vytvorila. Vraví, že ju to stále baví, aj keď to nie je jednoduché a nevie, kto to bude robiť po nej.Ona, ani jej dvaja pomocníci nepoznajú dovolenku. Útulok s asi 40 psíkmi žije z 2 percent z daní a veľmi skromného príspevku od mesta. Asi tri štvrtiny hafanov sa nikdy nedostane na odopciu, nikto ich nechce. Žili život, kedy už ľuďom proste neveria... Útulky sú plné a nedajú sa pristaviť poschodia.
Jeden z pracovníkov prišiel na konci za mnou a pokojne hovorí: " Pani učiteľka,aby ste si nemysleli... Tí psíkovia sú tu šťastní. Neľutujte ich. Toto je ich domov. Lepší ako mali predtým."
V mene pani Inge z trnavského útulku - Ďakujem!